reklama

Quo vadis eurozóna?

Niet pochýb, že nadmerné deficity ekonomicky slabších krajín eurozóny roztvorili nožnice a rozdelili eurozónu na dve skupiny. Nie je to síce iba problém eura ako takého, nízka dôvera aj v ostatné svetové meny vrátane dolára spôsobila inflačné tlaky a väčšiu dôveru v komodity. Základným problémom v rámci eurozóny však zostali nerešpektovanie, resp. klamlivé zavádzanie niektorých členských krajín v oblasti fiškálneho deficitu a dlhu verejného sektora.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Ukazuje sa preto, že bolo asi chybou, ak členské krajiny používajúce jednu menu majú spoločnú centrálnu banku, ale nemajú spoločné ministerstvo financií. Členské krajiny sa čiastočne snažili riešiť tento problém vytvorením Európskeho fondu finančnej stability, ukazuje sa však, že aj toto opatrenie je nedostatočné. Pomoc vysoko zadlženým krajinám v podobe reštrukturalizácie dlhov v roku 2013 môže byť totiž nášlapnou mínou aj pre krajiny ako Nemecko alebo Francúzko. Urýchlená reforma pravidiel eurozóny je preto viac ako naliehavá, pretože dlhová kríza Grécka a Írska ohrozuje všetky ostatné členské štáty.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Reforma pravidiel však musí v prvom rade riešiť skutočnosť, že euro rozdelilo Úniu na bohatšiu a chudobnejšiu časť. Pritom sa očakávalo, že euro bude jednotlivé členské štáty spájať a vytvárať synergický ekonomicko-hospospodársky efekt. Realita ale ukazuje, že vytvára rozdiely a rozdeľuje eurozónu na dvojrýchlostnú. Bolo by preto potrebné nastaviť taký systém, aby ekonomicky silnejšie štáty vo väčšej miere investovali do chudobnejších krajín.

Tieto investície by však mali byť zamerané viac na tvorbu pracovných miest a následnému zvyšovaniu sociálnych štandardov občanov chudobnejších krajín ako cenovej stability a udržateľného rastu. Otáznym zostáva aj uplatnenie finančných sankcií, ktoré predstavujú najprv neúročený vklad 0,2% HDP plus 1/10 rozdielu medzi dosahovaným deficitom verejných financií a referenčnou hodnotou 3% HDP, ktorý sa po dvoch rokoch pri pretrvávajúcej existencii nadmerného deficitu premení v celom objeme na pokutu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Reštrukturalizácia dlhov bude totiž určite bolestivá s niekoľkoročnými dopadmi na postihnuté krajiny a uplatnenie sankcií by mohlo situáciu nielen postihnutej krajiny, ale aj celej eurozóny ešte viac zhoršiť. Budú preto potrebné dostatočné stimuly na podporu ekonomiky v rámci celej eurozóny, ktoré pomôžu ekonomickému rastu zaostávajúcich krajín.

Martin Halás

Martin Halás

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  12x

Pracujem v Inštitúte pre výskum sociálno ekonomických rizík a alternatív. Venujem sa najmä sociálnej problematike, zamestnanosti, sociálnym službám, dôchodkovému systému a chudobe seniorov a zdravotne ťažko postihnutých. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu