Sulíkova nášlapná mína

Autor: Martin Halás | 9.3.2011 o 11:15 | Karma článku: 7,05 | Prečítané:  1876x

OB sa stal marketingovým nástrojom Sulíka pri politickej súťaži. Uplatňovanie tzv „teórie negative income tax (negatívnej dane z príjmu), ktorú v roku 1962 predstavil Milton Friedman a v roku 1967 James Tobin, teda pred 40 rokmi a dodnes nie je v plnom rozsahu zavedená v žiadnej krajine by predstavovalo po jeho zavedení pre Slovensko obrovské sociálno - ekonomické riziko. OB by zlikvidoval súčasný systém sociálneho zabezpečenia a  nenecháva žiadny priestor pre sociálne korekcie. To by mohlo spôsobiť zamestnancom v prípade insolvencie reálne problémy napr. exekúcie a ďalej by prehĺbilo sociálne nerovnosti a nárast biedy a chudoby. Domácnosti pod alebo tesne nad úrovňou chudoby alebo s minimálnym príjmom by neboli vôbec schopné platiť si súkromné poistenie a neboli by ani dostatočne sociálne zabezpečené v chorobe, invalidite, starobe, v tehotenstve a materstve, pri ošetrovaní člena rodiny atď."

Za obrovské negatívum OB treba považovať významný výpadok verejných financií v dôsledku toho, že doterajší celkový odvod poistného vo výške 48,6 % z hrubej mzdy sa zníži  na 20 %. Daňovo odvodové zaťaženie na Slovensku je pritom jedno z najnižších v rámci EÚ. Sulíkom deklarovaný nárast čistých príjmov fyzických osôb bude po zavedení OB približne o polovicu menší ako „pridelený" OB, teda polovicu úžitku použije niekto iný ako táto fyzická osoba. Nárast príjmov zároveň nebude stačiť na pokrytie výdavkov časti domácností v dôsledku zrušenia sociálnych mechanizmov uspokojovania potrieb obyvateľstva. Výpadok príjmu by mal za následok návrh na zrušenie všetkých sociálnych dávok. Rušil by sa tým celý systém sociálneho zabezpečenia. Jednostranne by sa tým zvyšovalo nielen daňové, ale aj odvodové zaťaženie zamestnancov z 13,4 % na  20 %. Zrušenie inštitútu minimálnej mzdy považujem, pri vysokej miere nezamestnanosti na Slovensku za faktor ďalšieho zníženia životnej úrovni zamestnancov. Takisto zrušenie nezdaniteľného minima považujem za chybný krok.

 

Najväčšie riziko pri zavedení OB je podľa mňa skryté pri jeho fiškálnej vyrovnanosti.  Jediný kto tvrdí, že bude neutrálny je samotný Sulík. Aj analýza SAV jasne hovorí o deficitnosti OB, keď konštatuje, že príjmy z redistribučného odvodu budú 5,54 mld eur ale  sociálne výdavky štátu 10,4 mld eur, čo vytvorí deficit 4,69 mld eur, ktorý bude nutné pokryť z iných zdrojov, ako sú odvody.

 

V Sulíkovej analýze OB sa odhaduje, že výrazne vzrastú výnosy dane z príjmov fyzických osôb, keďže zdaňovaná je hrubá mzda vrátane odvodov a neuplatňuje sa žiadne nezdaniteľné minimum. Tento výnos je odhadovaný na viac ako päťnásobok oproti súčasnému stavu. Bude otázne, či sa tento stav príjmov ŠR podarí v plnej miere naplniť a neohrozí to napr. skupinu dôchodcov, pretože to zvýši tlak na vyrovnávacie platby pre túto skupinu. Aby si totiž dôchodcovia zachovali doterajší príjem, kým nezačnú nabiehať platby z druhého piliera nového dôchodkového systému, bude nutné tento rozdiel doplatiť zo štátneho rozpočtu po zavedení OB vyše 1,1 mld eur. Na vyrovnávacie platby vdovských a sirotských dôchodkov  viac ako skoro 1,6 mld eur. Ak OB vyprodukuje deficit sociálneho systému 4,69 mld eur a na jeho neutralizáciu využijeme predpokladaný vyšší výber dane z príjmov  FO 4,35 mld eur, dostaneme výsledný deficit 553 mil eur. Na celkový deficit budú mať negatívny vplyv aj dočasné vyrovnávacie platby vo výške 1,57 mld eur, takže systém OB môže byť deficitný až do výšky 2,13 mld eur. A to pripomínam, že systém OB tak počítal so skoro 6 mld eur pri výbere výnosov z daní z príjmov fyzických osôb. Takisto treba povedať, že zavedením OB by došlo ku krížovej dotácii, k zmiešaniu daňového a odvodového systému. Pritom doterajšie snahy vlád viedli k oddeleniu oboch systémov a k snahe o vyváženosť odvodových príjmov a výdavkov na sociálnu politiku. Preto miešanie daňového a odvodového systému by bolo krokom späť v procese konsolidácie verejných financií vedúcej k ich dlhodobej udržateľnosti.

Zavedením OB ešte očakáva pozitívny vplyv rastu zamestnanosti, čo považujem takisto za chybné. Samotné ponechanie rastových impulzov v oblasti zamestnanosti nám dlhodobo, pri súčasnej stavbe priemyslu a ignorácii vidieka generuje rast tržieb, produkcie a produktivity práce bez adekvátneho rastu pracovných miest a miezd.

 

Je potrebné zaoberať sa problematikou daňového a odvodového zaťaženia. Na Slovensku je jeden z najnižších podielov daní a odvodov na HDP spomedzi krajín EÚ i OECD a to 28,9%. Oveľa akútnejším problémom ako výška odvodov je ich zložitosť a administratívna náročnosť. Cestu treba vidieť v zdňovaní nielen práce, ale najmä kapitálu. Systémom odvodového bonusu sa štát úplne zbaví priamej zodpovednosti a starostlivosti o vlastných občanov. Riešenie problému by však malo byť v úpravách súčasného systému sociálneho a zdravotného poistenia. Bolo by dobré skôr zvážiť pomer súčasných odvodov do I. a II.  piliera (pomer 5:1), ale nie zlikvidovať súčasný komplexný, aj keď zle nastavený systém odvodov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?