Dôvodom boli najmä neprimerané zisky bankového sektora, ktoré boli neúmerne vysoké. Zisk bankového sektora na Slovensku pritom dosiahol k záveru roka 2010 spolu 513,87 milióna eur a čistý úrokový výnos bánk na Slovensku vzrástol v sledovanom období medziročne o 117,6 milióna eur až na 1,68 miliardy eur. Aj napriek tomu, že viac ako 40% občanov Slovenska je sociálne slabších a banky produkujú niekoľkostomiliónové zisky, nemal nikto odvahu postaviť sa im. Štát pritom zvyšuje ľudom DPH a pozerá sa na to, že bohatší ešte viac bohatnú a chudobní chudobnejú.
Okrem jednorázového zdanenia finančných transakcií bánk by bolo potrebné zaviesť solidárnu daň, ktorá by zaťažovala aktíva bánk a bola by progresívna. Svojou nižšou sadzbou by zaťažovala banky pri menej rizikových operáciách ako napr. poskytovanie hypotekárnych úverov a úverov podnikom a postihovala banky vyšším daňovým zaťažením na špekulatívne a rizikové finančné operácie. Takúto bankovú daň zaviedli v Rakúsku a počítajú s výberom viac ako 500 mil. eur ročne do štátneho rozpočtu. Ak nemáme túto daň my a majú ju Rakúšania, tak časť ziskov zo slovenských bánk po zdanení skončí v štátnom rozpočte Rakúska. Takže občania Slovenska pomáhajú kvôli neschopnosti štátu podstatne solventnejším občanom Rakúska.
Za tento systém solidárnej dane, ktorá by následne znížila úroky na hypotéky je aj fakt, že najčastejším spôsobom ako sa dostať k vlastnému bývaniu je vziať si hypotéku a splácať ju niekoľko desiatok rokov. Ale iba málo priemerných Slovákov sa dostane k bytu iným spôsobom a ak nechcú do konca života visieť rodičom na krku alebo chodiť z podnájmu do podnájmu, inú možnosť ani nemajú. Banky sú si toho dobre vedomé a tak sa neštítia ťahať z ľudí čo najviac peňazí na úrokoch. Kým priemer eurozóny je 3,61 %, naše banky s úrokmi 5,55 % dosiahli medzi krajinami EÚ nepríjemné prvenstvo.