Za to najlepšie pre zamestnancov, čo sa v rámci návrhu MPSVR nepodarilo presadiť v parlamente je fakt, že paragraf 120 o minimálnych mzdových nárokoch zamestnancov zostal nezmenený takisto ako ostalo zachovaných šesť koeficientov pre výpočet minimálnej mzdy podľa náročnosti práce. A to aj napriek tomu, že to bol jeden z volebných sľubov SAS, teda politickej strany ministra Jozefa Mihála. Ak by prišlo k zrušeniu minimálnych mzdových nárokov, tak by sa najmä v chudobných regiónoch Slovenska ešte viac otvorili nožnice medzi cenou práce, tržbami firiem a produktivitou práce. Na jednej strane rapídny nárast tržieb a produktivity práce, pričom priemerná mzda zostáva skoro nemenná. Pritom v rozmedzí minimálnej a priemernej mzdy na Slovensku pracuje viac ako 70% zamestnancov. To jasne ukazuje, že firmy dosahovali a dosahujú zisky na úkor miezd zamestnancov. Ide pritom o dlhodobý trend, ktorý akoby žiadna z vlád nechcela vidieť. To zároveň poukazuje na to, aká dôležitá a nezastupiteľná je činnosť odborov. Preukázanie 30% kvóra u zamestnávateľa má preto zlikvidovať odbory ako také a predkladanie zoznamu tých 30% zamestnancov v danej firme považujem ako nástroj na ich zastrašovanie.
Graf 1: Vývoj tržby, produkcia, zamestnanosť a priemerná mzda v priemysle SR
To isté s ohľadom na zamestnanosť platí aj o vývoji jednotlivých makroekonomických ukazovateľov najmä HDP, kde nie je žiadna preukázateľná náväznosť, čo ukazuje graf č.2. Vývoj vzájomného vzťahu medzi HDP a zamestnanosťou ukazuje ochabovanie príspevku rastu HDP k vzniku nových pracovných miest. Ide pritom o klesajúci trend, ktorý nemá cyklický charakter. Ekonomika Slovenska tak vykazuje črty hospodárskeho rastu, ku ktorému potrebuje relatívne stále menej zamestnancov.
Graf č. 2: Vývoj hospodárskeho rastu a nezamestnanosti
Zvyšovaniu zamestnanosti nepomôžu zmeny v Zákonníku práce
Riešiť zamestnanosť na Slovensku od roku 2004 sa nedarilo žiadnej z vlád. A to aj napriek tomu, že máme za posledných 10 rokov už štvrtú výraznú obmenu Zákonníka práce. V období rokov 2004 až 2008 bol nárast zamestnanosti spôsobený vo výraznej miere odchodom za prácou do zahraničia. Odhaduje sa, že to bolo vyše 45% z celkového nárastu 263 000 osôb. V posledných troch rokoch a najmä v II. polroku 2010 sa zvyšovala najmä flexibilita trhu práce v podobe krátkodobých pracovných úväzkov. Aj týmto nám vlády a firmy od roku 2004 vlastne vyrábali tzv. pracujúcu chudobu. Zvyšovanie produktivity a tržieb na úkor pracujúceho človeka. A táto vláda ju zmenami v Zákonníku práce legalizovala. Zároveň, tak ako som ukázal na grafe č. 1 prevládala a to veľmi úspešne snaha zamestnávateľov dosahovať ešte vyššiu produktivitu bez adekvátneho nárastu miezd a k oslabovaniu kolektívnych práv a postavenia odborov.
Považujem za veľkú chybu, že sa deklaruje, že problém zamestnanosti vyrieši trh, resp. zamestnávatelia, ak sa im zmení Zákonník práce. Treba v prvom rade zvýšiť vymožiteľnosť práva a to aj pre bežného občana, nielen pre podnikateľov. „Skvalitnenie podnikateľského prostredia" vystaví zamestnaných, aj tých, ktorí by pri správnej aktívnej politike zamestnanosti boli zamestnaní, riziku trhových, ekonomických faktorov bez dostatočnej ochrany a opory. Nesmieme tiež zabúdať na fakt, že ten, kto nepracuje, neplatí si ani odvody a tým v zmysle solidárnych pilierov v zdravotníctve a dôchodkovom systéme nevytvára dostatok finančných prostriedkov v súčasnosti a môže sa „tešiť" na dôchodok, z ktorého sotva vyžije.