Pracujúca chudoba Mihálovi nevadí

Autor: Martin Halás | 16.8.2011 o 14:28 | (upravené 16.8.2011 o 14:35) Karma článku: 6,64 | Prečítané:  1930x

Podľa ministra Mihála vraj pomôže nový Zákonník práce nezamestnaným, pretože firmy budú mať väčšiu motiváciu zamestnávať ľudí. Zvýši sa tým vraj počet pracovných príležitostí a „vďaka novele Zákonníka práce vzniknú na Slovensku desaťtisíce nových pracovných miest". Ja tejto predpovedi neverím. Zavedenie podstatne väčšej flexibility medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a zástupcami zamestnancov bude na úkor tých, čo pracujú, alebo by pracovať chceli.

Za to najlepšie pre zamestnancov, čo sa v rámci návrhu MPSVR nepodarilo presadiť v parlamente je fakt, že paragraf 120 o minimálnych mzdových nárokoch zamestnancov zostal nezmenený takisto ako ostalo zachovaných šesť koeficientov pre výpočet minimálnej mzdy podľa náročnosti práce. A to aj napriek tomu, že to bol jeden z volebných sľubov SAS, teda politickej strany ministra Jozefa Mihála. Ak by prišlo k zrušeniu minimálnych mzdových nárokov, tak by sa najmä v chudobných regiónoch Slovenska ešte viac otvorili nožnice medzi cenou práce, tržbami firiem a produktivitou práce. Na jednej strane rapídny nárast tržieb a produktivity práce, pričom priemerná mzda zostáva skoro nemenná. Pritom v rozmedzí minimálnej a priemernej mzdy na Slovensku pracuje viac ako 70% zamestnancov. To jasne ukazuje, že firmy dosahovali a dosahujú zisky na úkor miezd zamestnancov. Ide pritom o dlhodobý trend, ktorý akoby žiadna z vlád nechcela vidieť. To zároveň poukazuje na to, aká dôležitá a nezastupiteľná je činnosť odborov. Preukázanie 30% kvóra u zamestnávateľa má preto zlikvidovať odbory ako také a predkladanie zoznamu tých 30% zamestnancov v danej firme považujem ako nástroj na ich zastrašovanie.

Graf 1: Vývoj tržby, produkcia, zamestnanosť a priemerná mzda v priemysle SR

To isté s ohľadom na zamestnanosť platí aj o vývoji jednotlivých makroekonomických ukazovateľov najmä HDP, kde nie je žiadna preukázateľná náväznosť, čo ukazuje graf č.2. Vývoj vzájomného vzťahu medzi HDP a zamestnanosťou ukazuje ochabovanie príspevku rastu HDP k vzniku nových pracovných miest. Ide pritom o klesajúci trend, ktorý nemá cyklický charakter. Ekonomika Slovenska tak vykazuje črty hospodárskeho rastu, ku ktorému potrebuje relatívne stále menej zamestnancov.

 

Graf č. 2: Vývoj hospodárskeho rastu a nezamestnanosti

Zvyšovaniu zamestnanosti nepomôžu zmeny v Zákonníku práce

 

Riešiť zamestnanosť na Slovensku od roku 2004 sa nedarilo žiadnej z vlád. A to aj napriek tomu, že máme za posledných 10 rokov už štvrtú výraznú obmenu Zákonníka práce. V období rokov 2004 až 2008 bol nárast zamestnanosti spôsobený vo výraznej miere odchodom za prácou do zahraničia. Odhaduje sa, že to bolo vyše 45% z celkového nárastu 263 000 osôb. V posledných troch rokoch a najmä v II. polroku 2010 sa zvyšovala najmä flexibilita trhu práce v podobe krátkodobých pracovných úväzkov. Aj týmto nám vlády a firmy od roku 2004 vlastne vyrábali tzv. pracujúcu chudobu. Zvyšovanie produktivity a tržieb na úkor pracujúceho človeka. A táto vláda ju zmenami v Zákonníku práce legalizovala. Zároveň, tak ako som ukázal na grafe č. 1 prevládala a to veľmi úspešne snaha zamestnávateľov dosahovať ešte vyššiu produktivitu bez adekvátneho nárastu miezd a k oslabovaniu kolektívnych práv a postavenia odborov.

Považujem za veľkú chybu, že sa deklaruje, že problém zamestnanosti vyrieši trh, resp. zamestnávatelia, ak sa im zmení Zákonník práce. Treba v prvom rade zvýšiť vymožiteľnosť práva a to aj pre bežného občana, nielen pre podnikateľov. „Skvalitnenie podnikateľského prostredia" vystaví zamestnaných, aj tých, ktorí by pri správnej aktívnej politike zamestnanosti boli zamestnaní, riziku trhových, ekonomických faktorov bez dostatočnej ochrany a opory. Nesmieme tiež zabúdať na fakt, že ten, kto nepracuje, neplatí si ani odvody a tým v zmysle solidárnych pilierov v zdravotníctve a dôchodkovom systéme nevytvára dostatok finančných prostriedkov v súčasnosti a môže sa „tešiť" na dôchodok, z ktorého sotva vyžije.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.

KOMENTÁRE

Oprávnenie ústavnej väčšiny rušiť amnestie je mína do systému

To, že amnestie sú nezrušiteľné, platí.


Už ste čítali?